Výstava psov - CACIB 2017 Satu Mare, Rumunsko

Autor: Ivana Šufliarska | 27.4.2017 o 9:09 | Karma článku: 2,86 | Prečítané:  507x

Ponúkam malý popis tejto výstavy psov, ktorá je tak trochu maratón, spolu so zážitkami z krajiny, ubytovania či stravovania.

Po troch rokoch som sa konečne zas vybrala do Rumunska na výstavu psov. Už som na nej bola tretí krát.

Mestečko Satu Mare sa nachádza tesne za hranicou s Maďarskom. Diaľnica vedie dosť ďaleko, avšak posledný kúsok cesty sa budete hrkotať nekvalitnou cestou. Upozorňujem, že rumunské cesty sú spoplatnené a to nie iba diaľnice. Síce sme sa s kontrolou, či sme ju zaplatili nestretli, ale pri minimálnej cene som vždy pokojnejšia, ak ju uhradenú máme. Navigácia Waze tu funguje spoľahlivo a pozná všetky ciele, hotel či štadión.

Taktiež netreba zabudnúť na časový posun 1 hodiny.

Hranice boli kontrolované. Keďže sme šli v noci, áut nečakalo veľa. Kontroly boli dôkladné, kufor, doklady, aj od auta. Pasy od psov od nás nikto nepýtal.

Ubytovanie sa v meste dá nájsť ľahko cez Booking. Prvý krát sme boli ubytovaní v odľahlejšej časti mesta. Viac sme zažili miestnu kultúru, ako v centre. Necítila som sa však až tak bezpečne, ale možno to bol iba môj pocit. Mimo centra sa potulovali skupinky psov, ktoré sa našťastie nikdy nepriblížili, iba nepríjemne na nás štekali. Moje psy boli z nich veľmi depresívne alebo zježné.

V centre mesta potulných psov nenájdete. V čase výstavy je v meste dostatok policajtov, aj mestských. Venčenie je možné v parku uprostred, ale inak tam veľa zelene nenájdete.

Hotely sú v obstojnom stave, nič honosné však nečakajte. Pri pohľade na iné budovy sme radi za čistotu izieb a wifi. Naozaj, budovy v Rumunsku sú v katastrofálnom stave. Hlavne obytné či rodinné domy. Predstavovať si, že takto ľudia bývajú a naskakuje vám husia koža. V každej ulici však nájdete aj peknú budovu, bude to však banka alebo lekáreň. Čo ma zaujalo, že tých lekární je tam naozaj veľmi veľa.

Navštívili sme aj reštaurácie a pocity sú rôzne. Od naozaj skvelého jedla až po zúfalú pizzu a to sme si mysleli, že tá sa pokaziť nedá. Potraviny sú cenovo porovnateľné s našimi, veľa z nich je značiek, ktoré nájdete už všade. My sme hľadali sladkosti pre deti, ktoré sú vyrábané v Rumunsku a tie boli chutné.

Výstava sa v Satu Mare koná väčšinou na štadióne Somesul. Už sa však konala aj na miestnom trhovisku. Preto si treba sledovať, kde sa koná, nakoľko sú tam rôzne podmienky, aj keď obidve sú vonku.

Zo štadiónu som mala pocit, že ide skôr o dedinské ihrisko. Oplotené aj s malou trávnatou plochou, kde sa parkuje za 3€/deň, ale auto máte na skok. Podliezanie plota berte ako rozcvičku. Ihrisko je dosť veľké na počet psov, ktorý na výstavu chodí, čo je tak 650 aj stany vystavovateľov.

Nájdete tu aj veľké stany pre väčšinu kruhov, minimálne zakrývajú stôl zapisovateľa a úplne prekrytý je kruh pre záverečné súťaže. Bol aj jeden stan pre vystavovateľov. V prípade dažďa, ktorý je v tomto období bežný sa treba pripraviť na najhoršie a to neskutočné blato.

V prípade výstavy na trhovisku to bolo lepšie v tom, že v prípade dažďa nie ste na blate. Avšak behať na betóne tiež nie je bohviečo. Aj tu boli rozložené veľké stany a výstava prebiehala väčšinou vonku, ale niektoré plemená boli posudzované v budove tržnice. Betón bol za našej prítomnosti po daždi plný obrovských mlák. Ako čerešničku sme mali zametača so staručkou prútenou metlou (ako majú bosorky), ktorý sa snažil tú vodu aspoň rozmetať na väčšiu plochu.

Rozhodcovia sú hlavne z Rumunska a Maďarska, ale nájdete tu aj Slovákov či Čechov a pod. Občas prižmúria oko, ak ste v kruhu sám, ale čakať to rozhodne nemôžete a posudzovanie je na úrovni.

Na výstave nájdete aj zopár stánkov s klasickými psími potrebami, tento rok toho bolo celkom dosť, ceny však lepšie nečakajte. Platiť sa nie vždy dalo v eurách.

Nenechali nás ani o hlade, nachádza sa tu dostatok bufetov, ktoré pripravujú hlavne špízy a klobásy s chliebom a kyslými doplnkami. Bohužiaľ toto je všetko a ak to chcete jesť dva dni dookola, mne osobne to už liezlo krkom a tak som si tento rok priniesla vlastné zásoby jedla. Musím ale povedať, že jedlo na výstave bolo čerstvé a chutné.

Keď to zhrniem, výstava je fajn, ak ste pripravení na dlhú cestu a horšie počasie (mne sa osvedčil aj spacák a otepľovačky). Odporúčam večer nesedieť v hoteli, aby ste mali aj nejaké iné zážitky ako výstavu. Rumunsko, nech je aké chce, vidieť inú krajinu nám dáva rozhľad. A možno viac oceníte to, čo máme na Slovensku.

 

Propozície k výstave nájdete na: http://www.achrsm.ro/index.php/exhibition/schedule/en

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia.

KOMENTÁRE

Branci obchádzajú zákon a sú nebezpeční

Demokracia má právo brániť sa a je najvyšší čas, aby to začala aktívne robiť.

KULTÚRA

Vojna bez krvi. Dunkirk je filmová anomália

Film leta bol prijatý s istým nepochopením.


Už ste čítali?